O radostiach ľudskej duše (2. vydanie)

Úvahy od Maxa Kašparů nesú v sebe pečať hneď niekoľkých profesií:
medicíny, pedagogiky, etiky a náboženstva, ktoré mu umožňujú pozerať sa
na človekaz rôznych uhlov pohľadu. Aby kniha priniesla ovoci ...

Úvahy od Maxa Kašparů nesú v sebe pečať hneď niekoľkých profesií:
medicíny, pedagogiky, etiky a náboženstva, ktoré mu umožňujú pozerať sa
na človekaz rôznych uhlov pohľadu. Aby kniha priniesla ovocie pre váš
duchovný život, slovami autora vám radíme: „Užívať jednu kapitolu
denne, aby sa človek nepredávkoval“. „Božím plánom nie je len vtiahnuť nás do Kristovho života, ale doviesť
nás k jeho skutkom. Takže písmeno O nám pripomína, že sa máme pripojiť
ku Kristovi vo svojom obetovaní sa nášmu spoločnému Otcovi. Napriek
všetkým obetám v minulosti dal Kristus svojim nasledovníkom jasne najavo,
že jediná obeta, ktorú Boh v budúcnosti chce, je obeta nás samotných.
Preto sme povolaní ku kňazstvu, lebo iba my môžeme obetovať sami seba –
nikto iný to za nás urobiť nemôže. Z toho dôvodu si prví kresťania boli
natoľko vedomí svojho kňazstva. Vedeli, že iba Kristus môže túto obetu
urobiť účinnou, pretože sa deje skrze neho. Navyše ju vykonávali spoločne
s ostatný mi prvý deň v týždni, čiže v nedeľu (ako sa tomuto dňu
neskôr začalo hovoriť). Potom sa vrátili do svojich domovov a vo svojich
životoch používali prijatú pomoc a silu, aby obetovali všetky chvíle
každého dňa Bohu, rovnako ako to robil Kristus. Keď sa nasledujúci
týždeň vrátili, priniesli so sebou všetky svoje obety, ktoré urobili, aby
na oplátku prijali od Boha oveľa viac než odovzdali. Tak boli zapojení do
nekonečného kolobehu dávania a prijímania, ktoré ich stále pevnejšie
začleňovalo do Kristovho tajomstva.
Prví kresťania si obvykle každé ráno pripomínali možnosti ako
uskutočniť svoje kňazstvo obetovaním všetkých vecí, ktoré sa chystali
robiť, skrze Kristovu obetu Otcovi. V neskorších rokoch sa tento
každodenný úkon začal nazývať vzbudenie dobrého úmyslu. Túto modlitbu
ma v detstve naučila moja matka, aby mi pred začiatkom dňa pripomenula, ako
by som sa vraj mohol stať „malým kňazom", a tak premieňať všedné veci
na vzácne – ako zázračný škriatok, ktorý dokáže premeniť prútik na
zlato.
Poučila ma aj o kňazstve, ku ktorému sme všetci volaní v Kristovi, a
ukázala mi, ako ho denne uskutočňovať. Hlavne svojím vlastným príkladom
ma naučila ako sa môže celý život stať bohoslužbou, miestom, kde sa
neustále obetujeme skrze Krista Otcovi – vo všetkom, čo hovoríme a
robíme."