Huráreň

Dráčik chodil od tých čias veľmi zamyslený. Cítil sa osamelý. Všetci ho oslovovali „vaše veličenstvo", ale on netúžil po tom, aby sa mu klaňali a báli sa ho. Nepáčila sa mu ani zlatá koruna, ktorú ...

Dráčik chodil od tých čias veľmi zamyslený. Cítil sa osamelý. Všetci ho oslovovali „vaše veličenstvo", ale on netúžil po tom, aby sa mu klaňali a báli sa ho. Nepáčila sa mu ani zlatá koruna, ktorú mali rodičia preňho pripravenú. Nestál o ňu. On potreboval kamarátov. A bol by dal za nich všetko na svete. A tak sa stalo, že jedného skorého rána vykĺzol dráčik z postele a potajomky vyšiel z domu.